Pochôdzky Lorda Jeblingtona a Keeplinga - časť druhá

Bolo sedem tridsať. Slnko už dávno zapadlo a krivé panstvo starého Lorda Jeblingtona ostrým svetlom zaplavoval mesiac. Lord Jeblington stál na terase a vedľa seba mal položenú stoličku, na ktorej bol Keepling. 
Lord hľadel na mesiac a vravel si, že svet je celkom pekný. Ale iba za vysokými múrmi jeho panstva. Všade inde je škoda žiť. Sú tam vrabce.
"Nemysli si, drahý Keepling, že sa na teba hnevám. Odpustil som ti. Máš právo mlčať." zamrmlal a usmial sa.
"Lord! Lord!" ozýval sa trasľavý hlas z domu. Bola to Mariena. Neurotická chyžná, ktorá u Lorda pracovala už celé stovky rokov.
"Tu." povedal Lord a Mariena prišla k nemu na terasu.
"Lord, Boža spáchala samovraždu!!!" zvolala.
"No a čo?" usmial sa Lord smerom k mesiacu.
"No...vo vašej kuchyni je mŕtvola. Začne hniť, plesnieť a smrdieť."
"Mariena, Mariena. Veď Boža hnije,plesnie a smrdí celý život. To ste si naozaj všimli až teraz?" usmial sa Lord
"Ale nebudem ju predsa platiť keď nič nerobí. Zbaľ jej kufre vyhoď za múry Jebligtonského panstva. Ale zadnou bránou!" dodal.
"Vykonám Lord, ale nebolo by lepšie zavolať políciu?" spýtala sa Mariena
"V žiadnom prípade. Doniesli by sem blato zvonka. Na mojom pozemku je moje jeblingtonské blato a v žiadnom prípade ho nemienim miešať s tým ohavným hnedým plebským blatom zvonku."
"V poriadku."
Mariena zbalila Boži krém na ústa a vyhodila ju zadným vchodom za múry. Potom sa vrátila k Lordovi.
"Hotovo, Lord. Boža sa už nevráti."
"Výborne, Mariena. Za to si zaslúžiš odmenu. Z vďaky za tvoje úsilie na mojom panstve ti povoľujem ostať tu a pracovať po mojom boku ešte ďalších osem rokov. Nemáš začo." usmial sa Lord priteplene a otočil sa ku Keeplingovi:
"Drahý Keepling, nuž poberme sa do postelí. A ty Mariena daj na Bazoš inzerát že hladáme chyžnú, čo neumrie vyčerpaním. Nepotrebujeme tu o tri týždne ďalšiu mŕtvolu." usmial sa Lord a pobral sa do svojej izby.

Pochôdzky Lorda Jeblingtona a Keeplinga

Bolo sedem hodín ráno. Lord James Jeblington spal na rímse v sediacej polohe snívajúc o nikdy sa nemeniacich vlasoch Severusa Snapa - ani v najväčšom vetre. Zrazu niečo zakikiríkalo. Lord Jeblington bol v okruhu tridsiatich kilometrov jediným obyvateľom a sliepky nechoval. Lord sa strhol zo spánku a skoro spadol. Vystrel ruky pred seba a snažil sa nahmatať nejaké teleso, ktorého by sa mohol chytiť no nič nenašiel. Veď božechráň - na rímse.
"Mariena!" zvolal.
Lord bez falošného nosa nevidel ani na krok.
V tom vošla Mariena. Ledva sa držala na nohách - pohľad na Lorda ju vždy vydesil.
"Pane, máte tu posteľ osem krát osem." povedala nervózne nechápajúc, čo robí Lord Jeblington na rímse.
"To Keepling. Mám podozrenie že chce ujsť. Je mladý, svet ho láka. Keď začnú burácať alarmy, hneď to uvidím."
Mariena preklopila zrak a nervóne vyšla z Lordovej izby. Mala obavy o duševné zdravie Lorda Jeblingtona. Na schodoch stretla chyžnú Boženu, ktorej nikto nepovie inak než Boža.
"Lord Jeblington je na tom zle. Spáva na rímse, lebo si myslí že Keepling chce ochutnávať slasti sveta." povedala Mariena.
Boža sa prudko vystrela a bez slova zišla do kuchyne.
"Preboha, kde som to skončila?" povedala si Mariena
...
"Lord, raňajky sú na stole!" zvolala Mariena
Lord vystrčil svoju hlavu z izby a spýtal sa : "Je pri stole aj Keepling?"
"Hmm...iste." odpovedala Mariena nervózne a prudko hodila zrakom na jeden koniec obdĺžnikového stola, kde mal miesto Keepling.
Lord zišiel dole schodmi vo vlnených papučiach a sadol si naproti Keeplingovi.
"Máme morské prasa na ražni, Mariena?"
"Nie Lord, po ôsmy krát vám hovorím že nie." odpovedala Mariena s navierajúcimi žilami.
Lord Jeblington si naložil tanier kopcom olivami a začal ich jesť s výrazom plným odporu.
"Áno drahý Keepling, neznášam olivy. Ale musím sa premáhať. O tom je život."
"Tak to teda neni." povedala si Mariena a so znechutením hľadela na podivnú dvojicu za stolom.
"Keepling, aké máš plány na dnes?" spýtal sa Lord. Odpoveďou mu bolo ticho.
"Iste, chápem. Som už starý, ale vychoval som ťa. Dal som ti domov a ty sa takto správaš?"
Ticho.
"Odpovedz! Povedz niečo. Keepling!!!"
No ten sáčok s vodou len bez pohybu a bez slova sedel na stole a nevyzeral že by sa chystal čokoľvek povedať.
"Čím som si to zaslúžil?" zvolal Lord nešťastne a odišiel do svojej izby.
Tam spísal knihu "Lord Jebligton a jeho sáčok s vodou Keepling.