Všade tma. Keepling bol položený na oranžovo-červenej posteli a hľadel na mesiac. Bez očí. Zrazu sa na ňom objavila prasklina. A druhá, tretia, štvrtá, piata. Po chvíli už bol jeden vodopád. Lord James Jeblington bežal po prázdnej chodbe s lepiacou páskou na koberce, ale napriek tomu že bežal, nevedel sa pohnúť z miesta a cítil Keeplingov plač.
V tom sa Lord strhol zo spánku. Skoro spadol z rímsy, na ktorej tradične spával už od doby, keď naplnil sáčok z jabĺk vodou a pomenoval ho Keepling. Kvôli nemu nadstaval svoje Jeblingtonské panstvo, ktoré sa skrivilo, a postavil garáž, v ktorej bývala Mariena. Bláznivá chyžná s ôsmymi mačkami a rybkami.
"Keepling!" zakričal Lord a naozaj spadol. Na Keeplinga. Nechápal ako sa tam Keepling dostal, ale každopádne ho pricapil. A aj ho rozcapil. Pozviechal sa zo zeme a povedal: "Ja som to vedel! Mariena!" chytil to, čo ostalo z Keeplinga, hodil si to do kapucne a bežal do garáže.
Mariena sa vznášala nad akousi zvláštnou rakvou a otupená únavou a hlbokým spánkom snívala o slepačích pretekoch niekde v Španielsku. Zo spánku ju nedostalo ani to, že Lord vrazil do garáže. Keď zbadal svoju už beztak zvláštnu chyžnú vznášať sa nad rakvou, hodnú chvíľu nepohol ani brvou. "Toto stojí za zamyslenie" pomyslel si, no nedal na sebe znať prekvapenie. Bohvie, či bol vôbec prekvapený a či si vôbec uvedomil bizarnosť tej situácie. Jediné, na čo myslel, bol vyšťavený a polomŕtvy Keepling v jeho kapucni.
"Mariena!!!" vreskol akýmsi hlasom, ktorý bol privysoký na starého muža.
Mariena sa strhla a spadla do rakvy. Nevedela, čo sa deje, no mala zlé tušenie. To čo vykonala bolo surové a podlé. A vlastne ani nevedela, prečo to urobila. Keepling na tom stole len tak ležal a nehrozilo, že by sa bol bránil. V podstate urobila dobrý skutok. Lord by sa mal začať sústrediť na reálny svet. Každopádne, nemohla dať vedieť o svojich obavách.
"Pane. K vašim službám." povedala rozospato.
"Mariena, vysvetli mi, ako sa mohol Keepling dostať priamo pod rímsu na ktorej spávam? Vysvetli mi to! Sama najlepšie vieš, ako často z nej padám!" vykríkol Lord a jeho hlas sa dal prirovnať k štekotu rozzúreného ratlíka s tuberkulózou.
"Lord. Naozaj neviem o čom hovoríte. V službách vašej rodiny som už dlhé desiatky rokov..."
"Stovky rokov, Mariena, stovky. Odkedy som bol ešte malý Lord a môj otec, Lord Drblington vystaval toto veľkolepé sídlo na počesť rodiny Jeblingtonovcov. Rodu mojej matky." opravil ju Lord hrdo.
"Vidíte Lord. Bola som tu vždy. Odjakživa. Keeplinga poznám už vyše štrnásť rokov. Presne si nepamätám, koľko rokov má..."
"Štyri. Štyri roky Mariena." povzdychol si Lord.
"Na tom nezáleží. Ale nikdy som nikomu z vašej rodiny neublížila, aj keby som mohla a viedli by ma k tomu celkom logické a normálne príčiny."
"Ó, áno. Jeblingtonovci boli skutočne veľkolepý rod. Boli múdri a vznešení a po rodovom spojení s Drblingtonovcami, ktorí boli známi svojou krásou a príťažlivosťou, vznikol tento úžasný rod, ktorého príslušníkom som i ja. Áno, toľká obdivuhodnosť je snáď i trestná. Čudujem sa, že nás zatiaľ nikto nepozabíjal." usmial sa Lord.
"Hmm...áno, to sú tie príčiny." povedala Mariena trochu v rozpakoch. (Veľkolepí? Múdri? Vznešení? Krásni a príťažliví? Ten bláznivý starý chlap načisto zošalel.) pomyslela si Mariena.
Lord sa iba usmieval.
"Podstatné je, že som mohla. Celé tie roky som mohla Jeblingtonovcov vraždiť, ale neurobila som to. Viete prečo? Lebo si vás vážim (a vaše peniaze, prebehlo jej mysľou). Prečo by sa to malo práve teraz zmeniť? Prečo by som Keeplingovi ubližovala po toľkých rokov tvrdej služby?"
"Štyri roky Mariena. Bol medzi nami štyri roky." zavrčal Lord.
"Bol? Akože...bol?" spýtala sa Mariena s nádejou v očiach.
Lord si nešťastne vytiahol prázdny, mokrý sáčok z kapucne a položil ho na stôl.
"Čo navrhujete a koho upodozrievate?" spýtal sa Lord Marieny.
"Ja neviem pane. Čo ak... čo ak ho uniesol nejaký vták? Zo spálne. Možno si myslel, že je to korisť, ale keď zistil, že nie je, tak ho pustil. A Keepling spadol priamo na to nešťastné miesto. Veď viete, na tomto panstve sa dejú občas zvláštne veci."
"Ó, áno. To dáva zmysel. Vták jeden nešťastný. Prečo to urobil? Zasran jeden operený! Aký vták to podľa teba bol?" zúril Lord.
"Hmm...podľa mňa vrabec." povedala Mariena. Spomenula si na Lordovu nenávisť k vrabcom.
"Ó, áno. Vrabec. Určite to bol vrabec. Ako nemám rád vrabce. Letia a letia a správajú sa, ako by na svete nič iné nebolo, len oni. Ale ja sa pomstím. A bude to dnes." povedal Lord a odmlčal sa.
"Alebo aj zajtra. Dnes nás čaká práca, Mariena." dokončil Lord a podal Mariene Keeplinga (alebo to, čo z neho zostalo) a prikázal jej, aby ho ošetrila a opravila. Mariena ochotne súhlasila, no pod jej kamennou maskou sa skrýval netvor, ktorý sa pomaly prebúdzal a čakal na to, kým udrie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára