Lord zosadol zo stoličky a uklonil sa. Ozval sa potlesk! Veľkolepý potlesk šťastného publika! Mariena sa naozaj snažila tlieskať čo najhlasnejšie a zrejme sa jej to darilo, pretože Lord sa so žiariacou tvárou klaňal a klaňal pred veľkým publikom, ktoré tvorila Mariena. Vedľa nej na stoličke sedel Keepling. Celý bol pokrytý izolepou, čiže Lord mu nevidel do tváre, no bol si istý, že žasne a rozplýva sa nad nádherou nite veršov, ktoré práve vyslovil Lord.
"Krásne, môj pane, krásne! Zaslúžite si cenu!" povedala Mariena so silným tikom v oku
"Ja viem, Mariena. Prines mi olivy." povedal Lord, sadol si na stoličku a prekrížil nohy. "Kto je ďalší?" spýtal sa.
"Nikto, môj pane. Vy ste... hlavná hviezda večera." zakričala Mariena, keď prechádzala veľkou halou s tanierom olív. Keď ich Lord uvidel, pokrčil tvár: "Nemám rád olivy, no ak ich budem jesť, vesmír sa mi odplatí. Ak budem trpieť, vráti sa mi to." povedal a pustil sa do olív.
"Nemyslím si, že práve takto karma funguje, pane." povedala Mariena a usadila sa na podlahe
"Nepoúčaj ma, Mariena! No dosť bolo o tom! Vidíš tam to zrkadlo?" spýtal sa Lord a ukázal pred seba.
"Zaiste, Lord."
"No, tak v tom sa vidím. Moje vlasy sú rovné. Nechcem aby boli rovné. Zajtra zavolaj môjmu kaderníkovi, volá sa Antoine. Ách, Antoine. Tak vysoký a jemný. Jeho bujné kadere, chumáč zlatej vlny priam stojí... áno, stojí kolmo k zemi. Antoine vždy vedel čo urobiť s vlasmi. Dlho som ho nevidel, kde je?" zasníval sa Lord
"Na svadobnej ceste. Oženil sa." povedala Mariena
"OŽENIL SA??? Koho si vzal? Môj Antoine vliezol do chomúta, kto by to bol povedal?" povedal Lord
"Za Pierra. Poznáte Pierra."
"Áno, Pierre. Ten Pierre bez domova. Túla sa svetom a je taký zarastený, až si ho človek mýli s kominárom, ako vtedy ja." zamrmlal Lord nervózne.
"Môj pane, nevyčítajte si to. Bol na našej streche. Samozrejme že ste ho museli zhodiť." upokojovala ho Mariena
"Máš pravdu. Čo je to za svet, keď zarastení ľudia v béžových gatiach lozia po strechách?" povedal Lord a oprel sa na stoličke. Na dlhý moment zavládlo ticho. Mariena sa zahľadela do steny a Lord si počítal prsty.
"Aké máme plány na tento mesiac, Mariena?" spýtal sa nakoniec Lord.
"Zajtra prinesú stovku nových dverí. Tie staré už nefungujú ako majú."
"Ó, áno, privezú mi dvere. Nové, mahagónové dvere..." zasníval sa Lord
"To nie sú mahagónové dvere!"
"Sú to mahagónové dvere!"
"Nie! Je to obyčajné drevo!" zakričala Mariena a nechápala o čom Lord vypráva
"Sú! Sú to mahagónové dvere!" vstal Lord a vypúlil oči
"To je smrek!"
"Je to mahagón!" povedal Lord. Mariena sa čudne pozrela, no už necítila potrebu riešiť to.
"Na tom nezáleží." povedala a pozrela sa pred seba
"Záleží. Sú to mahagónové dvere. No nechajme to. Čo máme v pláne ďalej?"
"Objednali ste si dovolenku."
"Správne, správne, správne... ako sa len volá ten štát, kam ideme?" začal sa rozpamätávať Lord
"Myslíte...Liči... alebo...KEBAB!"
"Áno, Kebab. Aké peniaze majú v Kebabe a akým jazykom rozprávajú Kebabčania? Kebabským, alebo nejakou formou nemčiny?" pýtal sa Lord a v jeho tvári bolo vidieť úžas. Zrazu zazvonil zvonček na dverách. Prvý krát vôbec niekto zvonil. Mariena prekvapene vstala a rozbehla sa k dverám s Lordom v pätách. Otvorila dvere a za nimi stál akýsi čudák.
Obzrel si Marienu a spoza jej ramena zazerajúceho Lorda a povedal: "Volám sa Michael Sheen a prišiel som skontrolovať podmienky, v akých žije istý Keepling
"A do riti... čo ti jégé?" pomyslel si Lord a odpadol.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára